{"guid": "ussr:4fd7b994-4a3b-4d41-8d28-8dcf3f63514e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.712.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 712/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 712/2014 z 28. 1. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. januára 2015, sp. zn. I. ÚS 712/2014, ECLI:SK:USSR:2015:1. US.712.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2015-01-28", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4fd7b994-4a3b-4d41-8d28-8dcf3f63514e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.712.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.712.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.712.2014.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 712/2014­30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcu Milana Ľalíka (sudca spravodajca) a sudkyne\nMarianny Mochnáčovej, prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Jurčišinom, Mlynská 26, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 7 To 109/2013 zo 16. januára 2014 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 7 To 109/2013 zo 16. januára 2014 p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 To 109/2013 zo 16. januára 2014\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3.\n\npriznáva\n\núhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov), ktorú j e mu Krajský súd\nv Košiciach\n\np o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ivana Jurčišina,\n\nMlynská 26, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 712/2014­14 z 19. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo\n\nveci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 To\n109/2013 zo 16. januára 2014.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 3 T 25/2013 z 11. septembra 2013 bol sťažovateľ uznaný vinným zo\nspáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona\na odsúdený na peňažný trest v sume 1 500 € a súčasne mu bol uložený náhradný trest\nodňatia slobody v trvaní 4 mesiacov. V dôsledku odvolania sťažovateľa bol označený\nrozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušený napadnutým rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 7 To 109/2013 zo 16. januára 2014, pričom krajský súd sám vo veci rozhodol tak, že\nsťažovateľa uznal vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1\n2\n\nTrestného zákona a uložil mu peňažný trest v sume 500 € a náhradný trest odňatia slobody\nv trvaní 2 mesiacov.\nKrajský súd mal\n\nrozhodnúť na tom\n\nskutkovom\n\nzáklade,\n\nže sťažovateľ\n\n29. októbra 2012 pri riadení nákladného motorového vozidla v úseku klesania\nz\n\nv okrese\n\nnevenoval náležitú pozornosť vedeniu vozidla\n\na nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho sa motorové vozidlo dostalo\nna zasneženú nespevnenú krajnicu a následne došlo k jeho prevráteniu cez zvodidlá\ndo rokliny, v príčinnej súvislosti s čím mal spolujazdec sťažovateľa utrpieť zranenia s dobou\nliečenia najmenej šesť mesiacov.\nV sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ namieta, že závery krajského súdu\no jeho vine neboli žiadnym spôsobom preukázané, a preto je jeho rozsudok\nnepreskúmateľný. Podľa sťažovateľa nielen z jeho výpovede, ale aj z výpovedí svedkov\nvrátane poškodeného (spolujazdca) malo vyplynúť, že sťažovateľ schádzal sporný úsek cesty\nna prvom prevodovom stupni a nebrzdil, dokonca mal tento úsek cesty zdolať po tom, ako\nho pred ním prešli aj iné motorové vozidlá, autobus a posypové vozidlo, a to na odobrujúci\npokyn policajta prítomného pri dopravnej nehode (vzpriečený kamión) v protismere, ktorý\nmu dal povolenie, že sporným úsekom môže prejsť. V súvislosti s uvedeným nemal byť v\nrozpore ani znalecký posudok, takže podľa sťažovateľa záver krajského súdu je len jeho\núsudkom bez jeho zrejmého preukázania.\nSťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil aj takto:\n«Sťažovateľ zastáva názor, že Krajský súd v Košiciach... uznal sťažovateľa\nza vinného..., a to aj napriek tomu, že vykonanými dôkazmi sa v súlade so zákonom\njednoznačne nepreukázalo naplnenie subjektívnej stránky konania sťažovateľa a následne\npríčinná súvislosť medzi jeho konaním a ublížením na zdraví, tak ako sa mu to kládlo\nza vinu v obžalobe a ako sa na to poukazuje v napadnutom rozsudku... .\nS takýmto rozhodnutím súdu nie je možné súhlasiť, a to z dôvodu, že záver súdu,\npodľa ktorého je príčinou dopravnej nehody nevenovanie náležitej pozornosti vedeniu\n\n3\n\nmotorového vozidla zo strany sťažovateľa, nemá podľa nášho názoru oporu vo vykonanom\ndokazovaní. Navyše, súd svoje rozhodnutie uvedené v napadnutom rozsudku nijakým\nspôsobom nezdôvodnil. V odôvodnení rozsudku súd len konštatuje, čo bolo podľa jeho\nnázoru príčinou dopravnej nehody, avšak z rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd\ndopracoval k tomuto zisteniu ani akými úvahami sa spravoval pri posudzovaní príčin vzniku\ndopravnej nehody, pričom tento svoj názor nepodložil žiadnym z dôkazov vykonaných\nv trestnom konaní, čím zaťažil napadnutý rozsudok nepreskúmateľnosťou...\nZo žiadneho z dôkazov vykonaného v rámci trestného konania nevyplýva, že by\nsťažovateľ nevenoval náležitú pozornosť vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej\npremávke, tak ako mu to bolo kladené za vinu v obžalobe. Práve naopak, zo svedeckých\nvýpovedí prítomných svedkov na hlavnom pojednávaní dňa 16. 09. 2013, ako aj z výpovedí\nsťažovateľa a poškodeného\nschádzal dolu\n\njednoznačne vyplýva, že sťažovateľ v čase, keď\n, išiel pomaly rýchlosťou cca 4 km/h, pričom\n\nna motorovom vozidle mal zaradený 1. rýchlostný stupeň. V čase, keď sťažovateľ stál\nna\n\n, prešli popri ňom bez problémov osobné motorové vozidlá, autobus\n\na aj posypové vozidlo. Dokonca ani policajt p.\n\n, ktorý bol prítomný na mieste,\n\nkde došlo k dopravnej nehode, z dôvodu, že sa tam nachádzal skrížený kamión, nezakázal\nsťažovateľovi prejazd cez daný úsek, ale dal mu pokyn k prejazdu... Na základe uvedeného\nmáme za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že sťažovateľ dostatočne sledoval\nsituáciu v cestnej premávke a jeho rozhodnutie pokračovať v ceste v danom čase\na na danom mieste bolo správne...\n... z dôkazov vykonaných v trestnom konaní nebolo a nie je možné jednoznačne\nbez akýchkoľvek pochybnosti vysloviť rozhodnutie o vine obžalovaného. Z týchto dôvodov\nmal súd na základe nepodloženej obžaloby vysloviť záver, že je na mieste použitie zásady\n„in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, a na základe toho mal\nsťažovateľa spod obžaloby oslobodiť.»\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľa\n\n... na súdnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\n4\n\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 7 To/109/2013­276 zo dňa 16. januára 2014 porušené boli.\n2.\n\nRozsudok\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nKošiciach,\n\nsp.\n\nzn.\n\n7\n\nTo/109/2013­276\n\nzo dňa 16. januára 2014 zrušuje a vec vracia v rozsahu zrušenia Krajskému súdu\nv Košiciach na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia vo výške 340,90 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ivana Jurčišina,\nadvokáta, Mlynská 26, 040 01 Košice... do jedného mesiaca od vydania tohto nálezu.“\n2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril za krajský súd jeho\npredseda listom sp. zn. 1 SprV 1056/2014 z 9. januára 2015 a k vhodnosti ústneho\npojednávania aj právny zástupca sťažovateľa listom z 2. januára 2015.\n2. 1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:\n„... sťažovateľ v podanej sťažnosti uvádza, že rozsudkom odvolacieho súdu bolo\nporušené jeho základné právo, ktoré mu vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to len\nna základe jeho vlastného názoru na konkrétnu právnu otázku, ktorú súdy posúdili právne,\nnie zhodne s jeho názorom ­ predstavou. S uvedenou sťažnosťou sťažovateľa\npreto nesúhlasíme.\nV nadväznosti na uvedené poznamenávame, že krajský súd vo svojom rozhodnutí\nkonštatoval, že obhajoba sťažovateľa\n\n, že dopravnú nehodu s jej\n\nnásledkami nezavinil bola overená nielen závermi znaleckého posudku znalca z odboru\ndopravy, ale predovšetkým výsluchmi svedkov, ktorí sa nachádzali v blízkosti miesta\ndopravnej nehody, ako aj protokolom o nehode v cestnej premávke, na ktoré dôkazy\nv podrobnostiach odvolací súd poukázal, keďže boli veľmi konkrétne a detailne\nposudzované a vyhodnotené aj prvostupňovým súdom v jeho rozsudku... .\nĎalej poznamenávame, že krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzajúc\nz vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní prvostupňovým súdom a konkrétne\nuvedených v prvostupňovom rozsudku vrátane zistení z nich vyplývajúcich konštatoval, že\n\n5\n\nsťažovateľ v dôsledku nesprávnej techniky jazdy, keď pri prechode z posypanej časti cesty na\nneposypanú pribrzdil, vyvolal v dôsledku nábehu brzdného účinku bŕzd prívesu\nzablokovanie jeho kolies s následným bočným šmykom, v dôsledku ktorého došlo\nk stiahnutiu celej jazdnej súpravy na krajnicu a k nárazu do zvodidiel. Ako možná príčina\nvzniku dopravnej nehody bolo znalcom určené aj pribrzďovanie nákladným motorovým\nvozidlom..., ktoré nie je vylúčené ani na základe výpovede svedka\n\n, pretože\n\nten potvrdil, že do nákladného motorového vozidla nastúpil za jazdy a po chvíli cítil, že sa\ntočia dole svahom a korešponduje aj s výpoveďou svedka\n\n, ktorý videl\n\nv kritickom čase zablokované kolesá nákladného vozidla vedeného sťažovateľom.\nS prihliadnutím na uvedené máme zato, že povinnosť súdu zdôvodniť svoje\nrozhodnutie vyžaduje, aby bola daná odpoveď na tie argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie\nrozhodujúce. Uvedená požiadavka bola splnená, pretože krajský súd sa vo svojom\nrozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre jeho\nrozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu reaguje na argumentáciu\nsťažovateľa\n\nv podanom odvolaní, zodpovedá náležitostiam § 168\n\nTr. por., obsahuje dostatočné a relevantné dôvody na základe ktorých bolo vynesené\nvrátane dôkazov, o ktoré sa opiera, ako aj úvahy pri hodnotení dôkazov a tiež právne úvahy\nspojené s dokázanými skutočnosťami. Právny názor j vyslovený v rozsudku odvolacieho\nsúdu je presvedčivo a vecne odôvodnený a tým je aj legitímny a akceptovateľný. ...\nSúhlasíme, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v tejto veci.“\n2. 2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení uviedol:\n„... oznamujeme, že netrváme na nariadení ústneho pojednávania.“\n3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich\nvyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n\n6\n\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či rozsudkom krajského\nsúdu sp. zn. 7 To 109/2013 zo 16. januára 2014 došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý\nsúdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, k porušeniu ktorých malo podľa\nsťažovateľa dôjsť arbitrárnymi a s vykonaným dokazovaním nekorešpondujúcimi závermi\nkrajského súdu.\nV uvedených súvislostiach ústavný súd predovšetkým konštatuje, že nie je jeho\núlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124\nústavy súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov,\navšak iba z hľadiska, či je alebo nie je v súlade s ústavno­procesnými zásadami upravenými\nv ústave. Inými slovami, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05, II. ÚS 127/07).\nKrajský súd svoj rozsudok v podstatnej časti odôvodnil takto:\n7\n\n„Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že obžalovaný\npri prejazde\n\n, a to už od momentu výjazdu na tento kopec,\n\nvenoval náležitú pozornosť situácii v cestnej premávke. V tejto opatrnosti nepoľavil ani\npri zjazde z\n\naž do momentu, keď zbadal v protismere odstavené skrížené\n\nnákladné motorové vozidlo. Skutočnosť, že s motorovým vozidlom potom, čo zastavil\na zisťoval situáciu v cestnej premávke, predovšetkým ohľadne zjazdnosti cesty, sa znova\npohol, považoval odvolací súd za porušenie povinností na jeho strane, lebo ako vodič\ns dlhoročnou praxou spojenou aj vedením jazdných súprav pozostávajúcich z ťažného\nmotorového vozidla a prívesu, v posudzovanom prípade sa bez primeraných dôvodov\nspoľahol, že k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu chráneného Trestným zákonom nedôjde.\nObžalovaný\n\npráve v dôsledku nesprávnej techniky jazdy, keď\n\npri prechode z posýpanej časti cesty na neposýpanú pribrzdil, vyvolal v dôsledku nábehu\nbrzdného účinku bŕzd prívesu zablokovanie jeho kolies s následným bočným šmykom,\nv dôsledku ktorého došlo k stiahnutiu celej jazdnej súpravy na krajnicu a k nárazu\ndo zvodidiel.\nPorušenie povinností vodiča, t. j. obžalovaného\n\nv rozsahu ako je\n\nto vyššie uvedené, nie je možné považovať za porušenie dôležitej povinnosti tak, ako to\nvyhodnotil súd prvého stupňa. Za porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z postavenia\nvodiča tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 157 ods.2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom\nna § 138 písm. h/ Tr. zák. podľa ustálenej súdnej praxe nemožno mechanicky pokladať\nporušenie akéhokoľvek predpisu, vyhlášky o pravidlách cestnej premávky, resp. zákona, ale\nlen porušenie takej povinnosti, ktorá podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu\npre spoločnosť. Medzi porušením takejto povinnosti a následkom trestného činu musí byť\npreukázaná príčinná súvislosť.\nOdvolací súd výsledky vykonaného dokazovania, ktoré boli vykonané v potrebnom\nrozsahu, na rozdiel od súdu prvého stupňa vyhodnotil tak, že obžalovaný\ntým, že pokračoval v jazde dole\n\na nevenoval náležitú pozornosť\n\nvedeniu jazdnej súpravy, kde v dôsledku nesprávnej techniky jazdy dostal šmyk, v dôsledku\nktorého došlo k stiahnutiu jazdnej súpravy na krajnicu v smere jeho jazdy a napokon\naž na zvodidlá, čo mohol predvídať a v jazde pokračovať nemal. Obžalovaný\n8\n\ntýmto konaním spôsobil dopravnú nehodu s jej následkami, v ktorom konaní\nodvolací súd videl naplnenie subjektívnej stránky konania obžalovaného\nformou vedomej nedbanlivosti. Medzi takýmto konaním a následkom bol preukázaný aj\npríčinný vzťah.\nKrajský súd záverom poukazuje na opatrnosť obžalovaného\n\n, ktorý\n\nako vodič v čase nehody s vozidlom jazdil minimálnou rýchlosťou, teda nie rýchlosťou,\nktorá by nezodpovedala stavu a povahe vozovky a pokiaľ aj došlo k bočnému šmyku jazdnej\nsúpravy, nemohol predpokladať, že zvodidlá vedľa cesty z technického hľadiska nesplnia\nsvoj účel. Zvodidla vedľa cesty mali byť osadené tak, aby aj nákladné motorové vozidlo\na nielen osobné motorové vozidlá, a to aj pri vyššej rýchlosti nárazu do nich, boli zadržané\nna vozovke a neprepadli do rokliny.\nPráve z dôvodu absencie porušenia dôležitej povinnosti zo strany obžalovaného\nodvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vo veci sám\nrozhodol tak, že uznal obžalovaného za vinného len z prečinu ublíženia na zdraví podľa\n§ 157 ods. l Tr. zák...“\nZ citovaného rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že svoje rozhodnutie o vine\nsťažovateľa za to, že nastal škodný následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví poškodeného\n(spolujazdca), založil na závere o vedomej nedbanlivosti sťažovateľa (vedel, že škodný\nnásledok môže nastať, ale aj napriek tomu sa domnieval, že škodný následok nenastane,\nresp. že záujem chránený Trestným zákonom nebude ohrozený = vedomá nedbanlivosť,\npozn.) pri riadení ťažného motorového vozidla. Nedbanlivosť mala podľa výrokovej časti\nnapadnutého rozsudku krajského súdu spočívať v tom, že sťažovateľ nevenoval náležitú\npozornosť vedeniu motorového vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke.\nInými slovami, podľa výrokovej časti napadnutého rozsudku krajský súd ustálil vinu\nsťažovateľa v jeho nepozornosti, ktorá mala tkvieť v tom, že sťažovateľ riadil ťažné motorové\nvozidlo bez toho, aby sledoval situáciu v cestnej premávke, a tej potom prispôsobil vedenie\nmotorového vozidla, t. j. sťažovateľom mala byť porušená povinnosť prispôsobiť jazdu\nmotorovým vozidlom stavu a povahe vozovky (stavu v cestnej premávke).\n\n9\n\nPokiaľ ide o prvú z dvoch uvedených podmienok zakladajúcich vinu sťažovateľa,\npodľa ktorej sťažovateľ nemal sledovať situáciu v cestnej premávke, z odôvodnenia tohto\nrozhodnutia krajského súdu však a contrario vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo\npreukázané, že sťažovateľ sledoval situáciu v cestnej premávke, a to „... už od momentu\nvýjazdu na ... kopec“, pričom v tejto „... opatrnosti nepoľavil ani pri zjazde z... kopca až\ndo momentu, keď zbadal v protismere odstavené skrížené nákladné motorové vozidlo“,\navšak aj v tomto momente nebol nepozorný, pretože reagujúc na aktuálnu situáciu v cestnej\npremávke (dopravná nehoda v protismere, pozn.) nepokračoval bez ďalšieho v jazde, ale\nvozidlo „... zastavil a zisťoval situáciu v cestnej premávke, predovšetkým ohľadne zjazdnosti\ncesty...“, ktorá podľa vykonaného dokazovania bola posypaná (pozri zápisnicu\nz pojednávania konaného krajským súdom 16. septembra 2013, pozn.), pričom v tejto\nsúvislosti zisťoval informácie aj od na mieste prítomného príslušníka dopravnej polície,\nktorého úlohou bolo z dôvodu dopravnej nehody v protismere riadiť na uvedenom úseku\ncesty dopravu a podľa vyjadrenia ktorého bol dotknutý úsek cesty zjazdný, dôkazom čoho\nmala byť aj skutočnosť, že pred sťažovateľom malo tento úsek cesty prejsť posypové vozidlo\na tiež autobus.\nPokiaľ ide o vyhodnotenie uvedenej prvej podmienky (nesledoval situáciu v cestnej\npremávke) determinujúcej vinu sťažovateľa, podľa ústavného súdu krajský súd vzhľadom na\nvykonané dokazovanie dostatočne zrejme nekonkretizoval, čo z preukázaných skutočností\nmalo sťažovateľovi signalizovať alebo napovedať, resp. vyhodnotením akej z dokazovaním\nzistených skutočnosti o aktuálnom stave v cestnej premávke sťažovateľ mal alebo mohol\ndospieť k vedomosti o tom, že môže nastať škodný následok, ale aj napriek tomu bol\nnedbanlivý a pokračoval v jazde, čo malo byť podľa krajského súdu v rozpore s touto jeho\nvedomosťou [t. j. na základe akej skutočnosti (napr. nevykonaný posyp vozovky alebo\nnedostatočne vykonaný posyp celej vozovky, nesprávne obutie vozidla a pod.) sťažovateľ\nvedel alebo mal vedieť, že vzhľadom na situáciu v premávke v jazde nemá pokračovať, ale aj\nnapriek tejto svojej vedomosti bol nedbanlivý a v jazde pokračoval, pozn.].\n\n10\n\nV prípade uplatnenia vedomej nedbanlivosti zovšeobecňujúcim spôsobom učineným\nkrajským súdom by bolo možné ustáliť, že každý vodič v cestnej premávke riadi motorové\nvozidlo vo vedomej nedbanlivosti, pretože každý vodič vie alebo by mal vedieť, že v cestnej\npremávke môže byť účastníkom dopravnej nehody, ale bez primeraných dôvodov sa\ndomnieva, že sa tak nestane.\nZ citovaného odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že krajský súd založil vinu\nsťažovateľa za vzniknutú dopravnú nehodu skôr na druhej vo výroku rozhodnutia\npomenovanej podmienke, podľa ktorej sťažovateľ „... nevenoval náležitú pozornosť vedeniu\njazdnej súpravy, kde v dôsledku nesprávnej techniky jazdy dostal šmyk, v dôsledku ktorého\ndošlo k stiahnutiu jazdnej súpravy na krajnicu v smere jeho jazdy a napokon až na zvodidlá,\nčo mohol predvídať a v jazde pokračovať nemal...“, pričom nesprávna technika jazdy mala\nspočívať v tom, že „... pri prechode z posýpanej časti cesty na neposýpanú pribrzdil,\nvyvolal v dôsledku nábehu brzdného\n\núčinku bŕzd prívesu zablokovanie jeho\n\nkolies s následným bočným šmykom“. Súčasne však krajský súd v napadnutom rozhodnutí\n„... poukázal na opatrnosť...“ sťažovateľa a konštatoval, že sťažovateľ „... v čase nehody\ns vozidlom jazdil minimálnou rýchlosťou, teda nie rýchlosťou, ktorá by nezodpovedala stavu\na povahe vozovky...“.\nZ uvedeného teda vyplýva, že krajský súd svoje rozhodnutie založil na zistení, že\nvozovka nebola v dotknutom úseku posypaná posypovým materiálom, takže v dôsledku\ntejto skutočnosti, ako aj v dôsledku pribrzdenia ťažného motorového vozidla sťažovateľom\ndošlo k dopravnej nehode, avšak z krajským súdom vykonaného dokazovania, tak ako to je\nuvedené v súdnom spise (pojednávanie konané krajským súdom 16. septembra 2013,\npozn.), vyplýva, že pred motorovým vozidlom riadeným sťažovateľom išlo posypové\nvozidlo, ktoré vykonávalo posyp, podľa výpovedí svedkov (policajta riadiaceho dopravu,\nzamestnancov cestnej správy vykonávajúcich posyp a pod.) bola vozovka zjazdná\na sťažovateľ sa mal s vozidlom pohybovať po jej strede, ďalej podľa výpovede\nsťažovateľa, s ktorým sa stotožnil aj znalec, sťažovateľ nemal vozidlo pribrzďovať a mal sa\ns vozidlom pohybovať rýchlosťou iba 4 km/h, pričom znalec konštatoval, že „Aj mne sa zdá,\n11\n\nže v 4 km­trovej rýchlosti nemáte dôvod brzdiť, napriek tomu sa príves skrížil...“ (č. l. 34\nzápisnice), a tiež uviedol „... ja si myslím, že tá cesta, že vodič sa rozhodol v podstate\nsprávne, pretože tá cesta bola prejazdná, ten úsek sa dal prejsť. Len urobil nejakú chybu,\nalebo nejaký spôsob jeho jazdy to znemožnil...“ (č. l. 35 zápisnice).\nZo súdneho spisu ďalej vyplýva, že znalec vykonávajúci znalecký posudok v danej\nveci predložil tri možné varianty dôvodov vzniku dopravnej nehody, a to (i) prvým\ndôvodom mala byť zlá technika jazdy sťažovateľa spočívajúca v tom, že pri obchádzaní\nprekážky v protismere (skrížený kamión) zvolil nesprávnu trajektóriu, v dôsledku čoho sa\nmal dostať na nespevnenú krajnicu cesty, (ii) alebo tým dôvodom mala byť opäť nesprávna\ntechnika jazdy sťažovateľom z dôvodu brzdenia, v dôsledku čoho malo dôjsť k zablokovaniu\nkolies a k následnému šmyku, a (iii) napokon tým dôvodom mohol byť aj zlý technický stav\nvozidla, keďže išlo o 23­ročné vozidlo aj napriek tomu, že podľa vyjadrenia znalca je\nživotnosť takéhoto typu vozidla 7 – 8 rokov.\nZ citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu nevyplýva, že by sa krajský súd\nv kontexte vykonaného dokazovania vysporiadal so všetkými možnými dôvodmi vzniku\ndopravnej nehody, tak ako ich predložil znalec, iba bez uvedenia dôkazov, na ktorých svoje\nrozhodnutie založil, vo všeobecnosti uviedol, že v dôsledku toho, že sťažovateľ po tom, ako\nzistil situáciu v cestnej premávke po zastavení pri inej dopravnej nehode, sa opäť pohol\ns vozidlom a pokračoval v jazde, pri ktorej pribrzďoval, bolo príčinou dopravnej nehody.\nPodľa krajského súdu mal sťažovateľ ako vodič ťažného motorového vozidla s dlhoročnou\npraxou vyhodnotiť uvedenú situáciu tak (bez uvedenia dôvodu, na základe čoho tak mal\nusúdiť, pozn.), že nemal pokračovať v jazde a „mal predvídať“, že môže dôjsť k dopravnej\nnehode, avšak paradoxne krajský súd súčasne do určitej miery sťažovateľa z nutnosti\n„predvídať“ vznik dopravnej nehody aj čiastočne zbavuje viny, keď vyzdvihuje\n„opatrnosť“ sťažovateľa, ktorý jazdil minimálnou rýchlosťou, «... teda nie rýchlosťou, ktorá\nby nezodpovedala stavu a povahe vozovky a pokiaľ aj došlo k bočnému šmyku jazdnej\nsúpravy „nemohol predpokladať“, že zvodidlá vedľa cesty z technického hľadiska nesplnia\nsvoj účel. Zvodidla vedľa cesty mali byť osadené tak, aby aj nákladné motorové vozidlo\n\n12\n\na nielen osobné motorové vozidlá, a to aj pri vyššej rýchlosti nárazu do nich, boli zadržané\nna vozovke a neprepadli do rokliny.».\nInými slovami, krajský súd nielenže náležite neodôvodnil (poukazom na vykonané\ndokazovanie, pozn.) svoje závery, na základe ktorých mal sťažovateľ pri zachovaní\nnajvyššej obozretnosti vyhodnotiť danú situáciu v cestnej premávke ako neprijateľnú na to,\naby bezpečne pokračoval v jazde, ale v kontexte vykonaného dokazovania a s poukazom\nna zistenia\n\nz\n\nneho\n\nplynúce\n\nnevyhodnotil\n\nani\n\nnajpravdepodobnejší\n\nzo\n\nznalcom\n\npredkladaných dôvodov vzniku dopravnej nehody. Krajský súd teda v prvom rade nedal\njednoznačnú dôkazmi podloženú odpoveď na to, či sťažovateľ objektívne mal alebo nemal\npokračovať v jazde, a následne ak už v jazde pokračoval, krajský súd nedal opäť dôkazmi\npodloženú odpoveď na otázku, čo bolo dôvodom dopravnej nehody. V tejto súvislosti\ntotižto ústavný súd podotýka, že pre záver o vine sťažovateľa nepostačuje iba konštatovanie:\n„Skutočnosť, že s motorovým vozidlom potom, čo zastavil a zisťoval situáciu v cestnej\npremávke... sa znova pohol, považoval odvolací súd za porušenie povinností na jeho\nstrane...“, pretože v kontexte veci tak krajský súd vo vzájomnej interakcii s týmto tvrdením,\nako aj v interakcii s informáciou, ako dlho trvala jazda sťažovateľa od jeho opätovného\npohnutia sa zo stavu státia až po moment dopravnej nehody (sťažovateľ uvádza, že jazda\ntrvala od opätovného pohnutia sa po nehodu iba niekoľko sekúnd, pričom zo spisu vyplýva,\nže to bolo cca asi 5 min., pozn.), nezvážil a nevyhodnotil ani skutočnosť, že sťažovateľ so\nstojacím ťažným motorovým vozidlom vo svojom jazdnom pruhu v smere svojej jazdy\npredstavoval prekážku v jazde pre ostatné motorové vozidlá, takže v prípade, že by bol\nsťažovateľ danú situáciu vyhodnotil tak, že nebude pokračovať v jazde (teda v súlade s\nnázorom krajského súdu, pozn.), či musel motorové vozidlo premiestniť tak, aby\nneohrozoval a nebránil iným účastníkom cestnej premávky v jazde. Teda, či vzhľadom\nna dĺžku jeho opätovnej jazdy po čas nehody by aj v prípade tohto jeho rozhodnutia\n(preparkovať a nepokračovať v jazde, pozn.) bol alebo nebol (napr. v dôsledku techniky jeho\njazdy) nastal škodný následok.\n\n13\n\nVzhľadom na uvedené nedostatky odôvodnenia napádaného rozhodnutia krajského\nsúdu, ktorým bola založená vina sťažovateľa iba na simplexnom zovšeobecňujúcom\nkonštatovaní bez odkazu na konkrétny vykonaný dôkaz a bez vyporiadania sa so všetkými\npre vec relevantnými okolnosťami, je ústavný súd toho názoru, že krajský súd\nrozhodol v danej veci bez toho, aby jeho rozhodnutie odkazovalo aj na vykonané\ndokazovanie, a tak poskytovalo rozumné vysvetlenie a odôvodnenie všetkých pre vec\nrozhodujúcich skutočností zakladajúcich vinu sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu ústavný\nsúd dospel k záveru, že napádaným rozsudkom krajského súdu sp. zn. 7 To 109/2013\nzo 16. januára 2014 došlo k namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv, tak ako\nto je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\n\nIV.\n4.\n\nV záujme\n\nefektívnosti\n\nposkytnutej\n\nochrany\n\nsťažovateľovi\n\nústavný\n\nsúd\n\nv nadväznosti na zistenie porušenia základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 46 ods. 1\nústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2\nrozhodol o zrušení rozsudku krajského súdu sp. zn. 7 To 109/2013 zo 16. januára 2014\na vec mu vrátil na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.\n5. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu\ntrov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich\núhradu v sume 340,90 € vrátane 20 % DPH.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3\nvyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného\npaušálu je 8,04 €.\n\n14\n\nS poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva\núkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie\nsťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 340,90 € vrátane 20 % DPH (právny zástupca\npredložil osvedčenie platcu DPH, pozn.), tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto\nrozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. januára 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trest", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trestný čin-prečin", "ublíženie na zdraví", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dokazovanie-vykonanie dôkazov", "trest"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7To/109/2013", "guid": "fc89d73d-5d9f-48dd-bc3b-0b7f62073f66:8074f137-f0f4-4d97-91af-110b05228165", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "fc89d73d-5d9f-48dd-bc3b-0b7f62073f66:8074f137-f0f4-4d97-91af-110b05228165", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7813010072.1", "spisova_znacka": "7To/109/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7To/109/2013 z 15. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7813010072.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e51c3537-798a-4ba4-bfcb-811f7c43aa4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.466.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 466/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 466/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.466.2021.1"}, {"guid": "ussr:6c87eb0a-cd97-4fdc-b0f9-17ce9aaa1886", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.190.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 190/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 190/2016 z 24. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.190.2016.1"}, {"guid": "4db8ba7f-0ecf-45ff-8b17-672185538a04:6ade5486-b02a-4256-a8d1-9999987934cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6222010070.1", "spisova_znacka": "1Tdo/54/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/54/2024 z 11. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6222010070.1"}, {"guid": "101aa16a-1002-401c-a3a0-97e066ddd79f:292d235a-4c81-44e7-8c12-ed3d0a9e6033", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8716010297.1", "spisova_znacka": "1Tdo/54/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/54/2021 z 7. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8716010297.1"}, {"guid": "0fbd8995-e0b1-44ca-b789-f992552643b0:4ae6a9ed-efeb-437d-b19f-cc158b97233f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2324011223.1", "spisova_znacka": "3To/20/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/20/2026 z 21. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2324011223.1"}, {"guid": "bb8587e8-90ff-45cf-b50c-c9ec719a621d:a6c40711-a754-4aaf-a704-c47dc00ffe94", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:6123306027.1", "spisova_znacka": "3Co/14/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/14/2024 z 10. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:6123306027.1"}, {"guid": "beeb3927-8467-4b63-906e-ac4392bdf7e0:03c956ff-c110-4c5c-8dd4-6caec0afe6c2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8224010162.2", "spisova_znacka": "3To/25/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/25/2024 z 25. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-07-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8224010162.2"}]}